V polovici 40. rokov minulého storočia už výroba Hästens prekročila možnosti jej výrobného závodu, a preto si spoločnosť začala hľadať nový domov. David Janson z tretej generácie vedenia rodinnej firmy mal na budúci výrobný areál veľké požiadavky. Mal byť niečo viac ako výrobná hala, mal mať dušu. Byť miestom, ktoré prebúdza všetky zmysly.
Takmer náhodou sa Janson stretol s mladým, ešte relatívne neznámym britským architektom Ralphom Erskinom, ktorý práve putoval po Švédsku na bicykli. Pri rozhovoroch o architektúre si vynikajúco porozumeli a Erskine okamžite získal objednávku. Výsledkom bola budova, ktorá sa v ničom nepodobala konvenčným priemyslovým komplexom tej doby.
Budova, ktorá sa preslávila pod názvom Tivoli, vďaka svojej klenutej zvlnenej streche, elegantným líniám a odkazom na námornú tematiku, získala v špičkových architektonických kruhoch kultový status.
V roku 1998 sa Erskine vrátil na miesto, aby takmer pol storočia starý projekt rozšíril. Po príchode povedal Janovi Rydemu: „Mám z nej úplne ten istý pocit, ako keď sme sa o nej pred päťdesiatimi rokmi rozprávali s vaším starým otcom. Tá stavba si uchovala všetky pôvodné hodnoty aj pôvodnú atmosféru.“
